Viaceré dreviny disponujú veľmi vysokou výhrevnosťou a radia sa na prvé miesta medzi všetky druhy palivového dreva, ktoré je možné v našich končinách získať. Prinášame vám prehľadnú tabuľku porovnania výhrevnosti jednotlivých drevín. V tabuľke je zobrazené, aké množstvo tepelnej energie je možné získať z jedného priestorového metra jednotlivých drevín:
| Druh dreva | Výhrevnosť pri vlhkosti 25% (MJ / prm) |
| Agát | 8 030 |
| Jaseň | 7 450 |
| Dub | 7 430 |
| Hrab | 7 400 |
| Buk | 7 320 |
| Breza | 7 100 |
| Borovica | 6 730 |
| Jedľa | 5 800 |
Pre porovnanie smrekové drevo, ktoré sa tiež používa často na kúrenie je jedno z najmenej výhrevných drevín a poskytne iba 5 440 MJ/prm a topoľ ponúkne len 4 440 MJ/prm, čo je len niečo viac ako polovica z toho, čo dokáže poskytnúť agátové drevo.
Výhrevnosť je vlastnosť akéhokoľvek paliva, ktorá určuje, koľko energie sa uvoľní pri úplnom spálení jednej jednotky hmotnosti, obvykle sa používa kilogram. Výhrevnosť patrí k základným fyzikálnym parametrom hodnotenia palív. Výhrevnosť sa určuje pomocou zariadenia, ktoré sa nazýva kalorimeter.
Zjednodušene povedané táto jednotka ukazuje, koľko tepla môžeme z daného dreva získať, resp. koľko tepla dané palivo uvoľní pri spálení. Výhrevnosť sa odvíja predovšetkým od druhu dreva, jeho vlhkosti aj kvality. Vo všeobecnosti platí, že čím je drevo tvrdšie, tým má väčšiu fyzikálnu hustotu, väčšiu hmotnosť aj výhrevnosť. Veľký podiel na výhrevnosti dreva má aj jeho kvalita. Napríklad “utopené drevo” (napríklad naplavené riekou) má aj po úplnom vyschnutí oveľa menšiu výhrevnosť ako pôvodné.
Odporúča sa drevo skladovať pred kúrením aspoň dva roky. Ak chcete kúriť drevom, je vhodné mať priestor na uskladnenie zásoby dreva na tri roky – jednou časťou sa kúri a ďalšie dve sady sa sušia na nasledovné sezóny. Každý rok potom doplňujete drevo na jednu sezónu. Určite nie je vhodné kúriť mokrým drevom. Okrem toho, že zle horí, tak veľa energie, ktorú takéto drevo vydá sa použije na odparovanie vody namiesto toho, aby vyhrievalo váš dom.
Mokré drevo navyše pri horení veľmi dymí a tvorí veľké množstvo dechtu, ktorý zanáša vašu pec aj komín.
Drevo by sa malo uskladňovať pod strechou na vetranom priestranstve a malo by byť uložené tak, aby sa vzduch dostával k nemu zo všetkých strán. Ideálna vlhkosť dreva na kúrenie je 25% a menej. Takúto hodnotu drevo dosiahne približne po 4 – 7 mesiacoch uskladnenia na vzduchu (samozrejme v závislosti od typu dreva).
Drevo by sa malo skladovať tak, aby sa nedotýkalo zeme, pretože v takom prípade natiahne do seba vlhkosť zo zeme a spodné vrstvy naukladaného dreva sa znehodnotia hubami a plesňami a tým pádom nie sú vhodné na kúrenie. Je vhodné pod drevo spraviť podklad napríklad z kameňov alebo dlažby a naň následne drevo uložiť. Aby vzduch okolo dreva prúdil rovnomerne, v ideálnom prípade je vhodné drevo dokonca uložiť do kruhového tvaru a prikryť. Okrem efektívneho uloženia dreva budete mať takto z kopy uloženého dreva aj estetický prvok vášho pozemku.
